Keď nás (teda Muzičku) duša celého projektu (teda Mária Brdárska) oslovila so zámerom nahrať CD rejdovských piesní, myslím, že poviem nielen za seba – srdce nám poskočilo. Rejdovské piesne a spev mnohých z nás priťahovali už dávno a vďaka príchodu syna Márie Brdárskej, kontráša Miša do Muzičky sa náš vzťah k Rejdovej ešte prehĺbil. Keď sme s Máriou pripravovali toto CD, predstava na oboch stranách bola jasná – nech znie naozaj rejdovsky. Samozrejme, s domácimi spevákmi problém nebol, majú to, ako sa hovorí, v krvi. Navyše, dôležitým žriedlom speváckeho štýlu bol popri Márii Brdárskej Ján Krišťák od Kučeru, ktorý veľmi dobre ovláda miestny spôsob vedenia hlasov a, dnes už vzácne, starosvetské zaťahovanie horného speváka v neutrálnych terciách (stopa 12). Uvedomovali sme si, že ak má Muzička hrať Rejdovcom, nemôže byť cudzím, rušivým elementom, ale rovnocenným partnerom. Našťastie sme mali po čom siahnuť – v polovici 20. storočia hrávala v Rejdovej cigánska cimbalová hudba Karola Suchého-Zubaka, ktorú stihol nahrať košický rozhlas. Okrem spomínaného primáša v hudbe hrali najčastejšie kontráš Ľudovít Bubenčík-Kerčkoš, basista Ľudovít ???-Slepý, cimbalista Rudolf Bubenčík-Marinkin, prípadne Ján Bubenčík-Zubko na bubon. Z nahrávky cítiť, že išlo o výbornú, zohratú muziku s typickým zvukom. Preto práve Zubakov svojský primášsky prejav – veľmi originálne napodobujúci rejdovský viachlas (neraz tvoriaci s hlavným hlasom pikantné kvarty či sekundy) –, melodická hra Andra Ritníka a slepého Lajoša, ale i niektoré grify vyšnoslanských Lenkeyovcov (hrávajúcich Rejdovcom v neskoršom období) boli pre nás dôležitou inšpiráciou, aj vďaka ktorej bolo pre nás nahrávanie veľkým hudobným dobrodružstvom. Popri tradičnom rejdovskom pieňovom repertoári je súčasťou tohto nosiča i niekoľko rómskych piesní. Keď sme totiž počas nahrávania pátrali po potomkoch miestnych muzikantov, stretli sme sa s viacerými výbornými mladými rómskymi speváčkami a spevákmi, s ktorými sme napokon nahrali mnoho cigánskych, ale aj rejdovských piesní. Práve na tých druhých možno sledovať odlišnosti v nerómskom a rómskom speváckom prejave. Pre zaujímavosť sme na CD zaradili čardáš V rejdovskom ribničku (stopy 14, 15), ktorý naspievali aj rejdovskí chlapi. Okrem rozdielov v tvorbe tónu, vo viachlase a frázovaní, prejavuje sa tu tiež tendencia Rómov pristupovať k textu piesne veľmi voľne (tu konkrétne kombinovanie veršových riadkov a typické nahradenie slov citoslovcami šajlala...). K výberu cigánskych piesní na tomto CD treba poznamenať, že vychádza zo súčasného repertoáru mladej generácie Rómov (ročník 1983 a mladší), ktorý je do veľkej miery ovplyvnený novou rómskou tvorbou (tzv. rompop). Nové vplyvy možno badať aj v ich spevnom prejave (napr. vokálne rytmizovanie – pôvodne typické pre olaských Cigánov – dostáva aj harmonický význam). Ako plynie aj z vyznania Márie Brdárskej, prejav každej generácie spevákov, hoci ukotvený v miestnej tradícii, obohacuje ju niečím vlastným. Toto CD je okrem iného aj dokumentom prejavu súčasných generácií rejdovských spevákov, dokladom, že miestna tradícia má pokračovateľov ako v Rejdovej, tak aj u nadšencov v iných kútoch Slovenska. Muzikantské a ľudské súznenie, ktoré som s Muzičkármi zažil v Rejdovej, je jeden z dôvodov, prečo sa pri počúvaní tohto albumu budeme vždy usmievať a prečo sa do Rejdovej budeme vždy radi vracať. Verím, že vám počúvanie tohto CD prinesie aspoň toľko radosti, koľko sme jej prežili my pri nahrávaní. Peter Obuch